Nové možnosti vzdelávania a výkonu rezbárstva ako profesie


Dá sa rezbárstvom uživiť?
Odpoveď je jednoduchá. Áno, dokonca aj cez prevádzkovanie

dielne. Je to tak ako s každým remeslom, ktoré je vykonávané ako profesia, a nie ako
koníček. Je to však vec prístupu – ak záujemcu o rezbárstvo odradia prvotné neúspechy,
nevie vytvoriť to, o čo by mohol byť záujem, alebo sa nevie prispôsobiť existujúcim
požiadavkám trhu, rezbárstvom sa neuživí.

Ak rezbár seba aj okolie presviedča, že svoju prácu robí pre potešenie, a pritom podcení
ekonomický aspekt, remeslo sa stane nerentabilným. Práca sa dá vykonávať s radosťou a pritom
za peniaze. Radosť je potom dvojitá: okrem uspokojivého tvorivého zaujatia sa zaplatia aj
poplatky, uživí sa rodina, prípadne doplní vybavenie dielne.

Ďalšou brzdou je zanedbávanie osobného rozvoja a budovania zázemia. Veľa remeselníkov je
presvedčených, že stačí raz sa niečo naučiť a vedomosti im vystačia na celý život. Pri tradičných
a menej sofistikovaných postupoch sa to dá. Ak však v priebehu času remeslo podlieha
výraznejšiemu progresu, dávno naučené už nestačí a je potrebné vedieť sa prispôsobovať.
Vkus je značne premenlivý a sami vieme, že to, čo sa nám páčilo pred pár rokmi, sa nám nemusí
páčiť teraz. To isté platí aj u našich zákazníkov. Ak sa výrobca neprispôsobí dopytu, je len
otázkou času, kedy sa to prejaví. Kto neinvestuje do rozvoja dielne a do svojho vzdelávania, stojí
na mieste. Dnes už neplatí, že veľká ryba chytí malú – to skôr už rýchla predbehne pomalú.
Je omyl, ak si niekto myslí, že využívaním nových technológií môže remeselník alebo umelec
zabudnúť na to, čo sa naučil doteraz. Práve naopak. Praktické sochársko-rezbárske skúsenosti sú
pri virtuálnom organickom modelovaní obrovskou výhodou. Organické modelovanie má veľa
spoločného s modelovaním hliny alebo so sochárskymi technikami. Je značne odlišné od
technického modelovania, kde sochárske priestorové vnímanie tvarov nie je potrebné. Remeslo
má s novými možnosťami stále priestor na rozvoj.

Súmrak školského vzdelávania
Mnoho remesiel (vrátane rezbárstva) zaznamenáva v praxi prudký rast, pritom v línii stredného
školstva zaniká o ich štúdium záujem. Ako je to možné?
Myslím si, že školy prestávajú byť so svojou ponukou vzdelania atraktívne. Absolventi
nenachádzajú uplatnenie, výučba nezodpovedá potrebám trhu, pracoviská sú nevhodne vybavené,
školy nemajú k dispozícii efektívne metodiky ani dostatok kvalitných učiteľov, majstrov či
lektorov. Nemôžeme sa preto čudovať, že záujemcovia o vzdelanie hľadajú iné možnosti.
Rezbárske vzdelanie v súčasnosti nahrádzajú rôzne kurzy – často neoficiálne a s mnohými
nedostatkami. Napriek tomu sú hodnotené a prijímané oveľa lepšie ako oficiálna školská výučba.
Dali by sa spomenúť kuriózne a konkrétne príklady (ne)fungovania školstva. Priestor, ktorý je mi
ako autorovi poskytnutý, však nepustí. A tak záujemcov o zhodnotenie uspokojím tvrdením, že
stav je oveľa horší, ako si viete predstaviť. Výhodou je, že ak sa dosiahne dno, niet už inej
možnosti, len sa od neho odraziť.
Tradícia a pokrok

Tradícia sa bežne chápe ako výsostné pozitívum. V skutočnosti je však len jednou stranou mince
a treba vidieť aj druhú, ktorou je pokrok. Tradícia zachováva pôvodné, nemenné, dodržiava
nastavené pravidlá. Pokrok, naopak, mení, prispôsobuje sa aktuálnym okolnostiam, vytvára nové
pravidlá. Zároveň sa obe dopĺňajú a hodnotu tvoria spoločne.

Dnes je výrazne preferovaný trend tradície, a to aj na pozícii pokroku. Táto preferencia
významne poškodzuje súčasné možnosti. Musíme si uvedomiť, že aj dnešné pokrokové nástroje,
technológie budú raz zastarané. Prílišným tradicionalizmom sami degradujeme reprezentatívnosť
progresívnych tvorivých možností, ktoré budú v budúcnosti o to cenenejšie. História nám
opakovane ukazuje, že to, čo bolo pokrokové v časoch svojho vzniku a zároveň nepochopené, je
v inom čase, naopak, považované za najhodnotnejšie, čo sa z daného obdobia zachovalo. Vraví
sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Investične je reálnejšie zhodnotenie súčasného pokrokového
podania ako síce nové, ale vo svojej podstate tradičné spracovanie diela.

Nové možnosti
Možno ste sa stretli s pojmom Priemysel 4.0. Je to označenie v poradí štvrtej priemyselnej
revolúcie. Prvýkrát bol tento výraz použitý v roku 2013. Možno máte dojem, že sa týka výlučne
priemyslu, automatizácie procesov vykonávaných (takmer) bez účasti človeka, a nie remesiel či
umenia. No mnohé aplikácie, softvéry a umelá inteligencia sú úzko prepojené s človekom
a, samozrejme, i s remeslom a umením.
Zoberme si virtuálnu realitu. Človek v nej môže napríklad maľovať nielen v jednej rovine, ale aj
v priestore okolo seba. Kedykoľvek môže zmeniť už použitú farbu, štruktúru, intenzitu. Môže
tvárniť alebo otesávať virtuálnu sochu pohybmi myši a pera, ale aj svojimi prstami a pohybmi
celého tela. Môže sochu zmenšiť, zväčšiť a bez ohľadu na to, aká je veľká, ju môže nadvihnúť či
vstúpiť priamo do nej. Svoje dielo môže poslať cez internet kdekoľvek (kde je internet
k dispozícii) alebo sa oň podeliť v reálnom čase. Dielo môže byť vybavené hovoreným slovom,
autentickou hudbou a v priebehu krátkeho času ho môžu vidieť tisíce, státisíce či milióny ľudí.
Trojdimenzionálne skenovanie (alebo fotogrametria) je čistý proces a nie je problém pracovať
priamo u zákazníka alebo kdekoľvek v teréne. Navyše, na rozdiel od odliatkov, dokáže zachytiť
mimiku, drapériu a s výsledkom sa dá variabilne pracovať s možnosťou jeho priebežného
ukladania. Dáta sa môžu zhmotniť cez 3D tlačiareň, CNC frézu a finalizovať dokonca aj
klasickými spôsobmi, s použitím tradičných nástrojov.
Ďalšou možnosťou je napríklad využitie kobotov (kooperatívnych robotov) hendikepovanými
remeselníkmi, ktorým takéto riešenie dokáže nahradiť pri práci končatiny alebo ju urobí
bezpečnejšou.

V skutočnosti nové technológie ponúkajú také možnosti využitia, že rozhodne nemôžeme hovoriť
o úpadku remesiel alebo umenia. Kto tento potenciál dokáže využiť, nebude trpieť nedostatkom
nápadov ani zákazníkov.

Negatívne stránky
Nové technológie prinášajú aj negatíva. Je ťažké určiť, kto je autorom, ak sa pod dielo podpíše
ten, kto ho nevytvoril. Hotové 3D dáta sa dajú stiahnuť z webovej lokality, kde ich predávajú
autori živiaci sa digitálnym modelovaním a skenovaním. Využitie tejto možnosti má význam pri
dekoratérskych činnostiach, kde je potreba dodržania slohu či konkrétneho štýlu. Tento spôsob je
vhodný aj pri produkcii suvenírového alebo úžitkového typu. Rozhodne by však nemalo ísť
o autorskú tvorbu, kde aj dáta musí vytvoriť ten, kto je podpísaný ako autor diela.
Ďalším negatívom je, že aj tvorivý autor môže podľahnúť množstevnej produkcii. A tak sa
pôvodné originálne dielo stáva produktom vyrábaným v desiatkach či stovkách kópií. Rozdiel
medzi sochou vyhotovenou v jednom origináli (s pomerne vysokou cenou) a tou istou sochou
replikovanou bez obmedzenia (s podstatne nižšou cenou) je napriek vizuálnej zhode v dopadoch
obrovský. Posledným mínusom je potreba nemalých investícií do vzdelávania a technológií.
Práve najnovšie technológie veľmi rýchlo starnú a udržanie sa na technologickom vrchole si
vyžaduje svoje.

Riešenie
Na základe vyššie uvedeného vznikol v spolupráci so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania
a Slovenskou živnostenskou komorou zámer poskytnúť záujemcom možnosť vzdelania formou
kurzov v rámci Informačného systému ďalšieho vzdelávania. Pôjde o úplné odborné vzdelanie
v profesii rezbár. Pripravuje sa akreditácia a stanovenie termínov výučby v rozsahu 450 hodín.
Záujemca o rezbárstvo sa tak naučí pracovať nielen s pôvodnými nástrojmi a technikami, ale aj
s najnovšími, získajúc schopnosť realizovať zámer vo vlastnej réžii. Od úplného začiatku až po
finálne práce a odovzdanie zákazníkovi s použitím 3D organického modelovania a rozšírenej
skupiny vhodných strojov a nástrojov. Pripravovaná dielňa a trieda – ako pilotný projekt v oblasti
približovania sa súčasným špičkovým technologickým možnostiam – vyplnia medzeru po
chýbajúcom, no potrebnom štandarde.

Andrej Irša pre časopis RUD (Remeslo/Umenie/Dizajn) číslo 2/2021 s témou O dreve netradične